Meta description
Deepfake pornografia je rastúca hrozba. Zistite, ako funguje, prečo je nebezpečná a čo robiť, ak sa niekto stane obeťou zneužitia identity na internete.
Deepfake pornografia: keď si obeť nič nevytvorila, ale aj tak je zneužitá
Technológie umelej inteligencie dnes dokážu vytvoriť video alebo fotografiu, ktorá pôsobí ako skutočná – aj keď nikdy nevznikla. Tvár človeka sa dá vložiť do cudzieho tela, hlas sa dá napodobniť a výsledok môže byť natoľko presvedčivý, že ho bežný používateľ nerozozná od reality.
Pri deťoch a mladých ľuďoch ide o mimoriadne citlivý problém. Na rozdiel od klasických prípadov, kde dochádza k zdieľaniu skutočných fotografií, pri deepfake obsahu môže byť obeť zneužitá bez toho, aby čokoľvek urobila.
V praxi sa už objavujú prípady, keď sú fotografie detí zo sociálnych sietí použité na vytvorenie falošného intímneho obsahu, ktorý následne slúži na zosmiešňovanie, manipuláciu alebo vydieranie. Práve takéto prípady čoraz častejšie rieši aj platforma Ochráň ma, ktorá slúži ako kontaktný bod pre obete a pomáha s prvými krokmi pri riešení situácie.
Ako deepfake funguje
Deepfake technológia využíva umelú inteligenciu na generovanie realistického vizuálneho alebo zvukového obsahu.
Najčastejšie ide o:
Na vytvorenie takéhoto obsahu často stačí niekoľko fotografií dostupných na internete. Aj preto zohráva dôležitú úlohu prevencia a zodpovedné zdieľanie obsahu, na čo dlhodobo upozorňuje aj Ochráň ma.
Prečo je deepfake nebezpečný
Deepfake predstavuje nový typ rizika, ktorý je v mnohých ohľadoch závažnejší než klasické zneužitie obsahu.
Obeť nič nevytvorila
Na rozdiel od sextingu alebo zdieľania fotografií obeť neurobila žiadnu chybu. Napriek tomu môže čeliť následkom.
Obsah pôsobí dôveryhodne
Pre okolie je často ťažké rozlíšiť, že ide o falošný materiál.
Rýchle šírenie
Obsah sa môže rýchlo šíriť medzi ľuďmi a platformami.
Silný psychologický dopad
Obeť môže zažívať stres, hanbu alebo strach, aj keď ide o falošný obsah. V takýchto prípadoch je dôležité, aby nezostala sama a mala prístup k odbornej pomoci — napríklad prostredníctvom Ochráň ma.
Ako sa deepfake zneužíva
V praxi sa deepfake obsah využíva najmä v týchto situáciách:
Kyberšikana
Falošné videá alebo fotografie sa používajú na zosmiešňovanie.
Digitálne vydieranie
Páchateľ hrozí zverejnením alebo šírením materiálu.
Manipulácia
Obsah môže byť použitý na poškodenie reputácie alebo vzťahov.
Falošné profily
Deepfake môže zvýšiť dôveryhodnosť falošnej identity a uľahčiť manipuláciu.
Ako rozpoznať deepfake obsah
Nie vždy je to jednoduché, ale existujú znaky, ktoré môžu naznačovať, že ide o syntetický obsah:
Technológia sa však rýchlo vyvíja, preto je čoraz dôležitejšie nespoliehať sa len na vizuálne posúdenie, ale riešiť situáciu systémovo — aj cez odborné platformy ako Ochráň ma.
Čo robiť, ak sa niekto stane obeťou
V prípade podozrenia na deepfake je rozhodujúca rýchla reakcia.
Uchovať dôkazy
Urobte screenshoty, uložte odkazy a zaznamenajte, kde sa obsah nachádza.
Nahlásiť obsah
Využite nástroje priamo na platformách, kde sa obsah nachádza.
Kontaktovať Ochráň ma
Platforma pomáha s orientáciou v situácii, poradí ďalšie kroky a v prípade potreby sprostredkuje komunikáciu s relevantnými inštitúciami.
Kontaktovať políciu
Ak ide o vydieranie, zneužitie identity alebo obsah týkajúci sa dieťaťa, je potrebné podať trestné oznámenie.
Vyhľadať odbornú pomoc
Psychologická podpora je dôležitá najmä pri deťoch.
Prevencia: čo môžu urobiť rodičia
Obmedziť verejné zdieľanie fotografií
Čím menej materiálu je dostupného, tým nižšie je riziko zneužitia.
Nastaviť súkromie účtov
Obmedzte, kto má prístup k obsahu.
Vysvetliť deťom riziká
Deti by mali rozumieť tomu, že aj bežné fotografie môžu byť zneužité.
Využívať overené zdroje informácií
Organizácie ako Ochráň ma poskytujú aktuálne informácie a odporúčania pre rodičov aj deti.
Záver
Deepfake pornografia predstavuje nový typ hrozby, pri ktorej sa hranica medzi realitou a manipuláciou stiera. Obeť môže byť zasiahnutá bez vlastného pričinenia, čo robí tieto prípady obzvlášť citlivými.
Aj preto je dôležité konať rýchlo a systematicky. Uchovanie dôkazov, nahlásenie obsahu a zapojenie odborníkov môže výrazne obmedziť škody.
Platforma Ochráň ma zohráva v tomto procese dôležitú úlohu — pomáha obetiam zorientovať sa, poskytuje odborné poradenstvo a prepája jednotlivé kroky riešenia.
Často kladené otázky (FAQ)
Čo je deepfake
Deepfake je technológia, ktorá pomocou umelej inteligencie vytvára realistické, ale falošné videá, fotografie alebo zvuk.
Je deepfake nelegálny
Záleží od použitia. Pri zneužití identity, vydieraní alebo obsahu týkajúceho sa detí môže ísť o trestný čin.
Čo robiť pri deepfake zneužití
Uchovať dôkazy, nahlásiť obsah, kontaktovať políciu a obrátiť sa na odbornú pomoc, napríklad platformu Ochráň ma.
Internet si pamätá viac, než si väčšina ľudí uvedomuje. Fotografie, komentáre, videá alebo profily na sociálnych sieťach vytvárajú digitálnu stopu, ktorá môže zostať dostupná celé roky. Pri deťoch je tento problém ešte citlivejší, pretože obsah zverejnený dnes môže ovplyvniť ich budúcnosť o mnoho rokov neskôr.
V praxi sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, keď staré fotografie alebo videá z detstva začnú kolovať internetom v úplne inom kontexte, než v akom boli pôvodne zdieľané. Niekedy sa objavia na falošných profiloch, inokedy sú použité na manipuláciu, vydieranie alebo kyberšikanu.
Digitálne prostredie zároveň umožňuje obsah rýchlo kopírovať, archivovať a šíriť medzi rôznymi platformami. To znamená, že aj keď je príspevok neskôr vymazaný, jeho kópie môžu na internete existovať ďalej.
Tento článok vysvetľuje, čo je digitálna stopa detí, aké riziká prináša a aké kroky môžu rodičia urobiť, aby ju pomohli chrániť.
Digitálna stopa vzniká postupne — každým príspevkom, fotografiou alebo komentárom. Pri deťoch je zaujímavé, že veľká časť tejto stopy vzniká ešte skôr, než si dieťa vôbec vytvorí vlastný profil na sociálnej sieti.
Najčastejšie ide o obsah, ktorý zdieľajú rodičia alebo blízki:
fotografie z rodinného prostredia
videá z osláv alebo školských podujatí
príspevky o osobných momentoch zo života dieťaťa
informácie o škole, záujmoch alebo mieste bydliska
Tento fenomén sa označuje ako sharenting — teda zdieľanie života detí rodičmi na sociálnych sieťach.
Samotné deti začínajú digitálnu stopu vytvárať najmä prostredníctvom:
sociálnych sietí
online hier
chatovacích aplikácií
komentárov a videí na internete
Každá takáto aktivita pridáva ďalšie informácie do digitálneho prostredia.
Samotné zverejnenie fotografie alebo príspevku ešte nemusí byť problém. Riziko vzniká v momente, keď sa obsah dostane mimo kontrolu osoby, ktorá ho zverejnila.
V praxi sa najčastejšie stretávame s týmito scenármi:
Zneužitie fotografií
Fotografie detí môžu byť kopírované a zverejnené na iných stránkach bez vedomia rodičov.
Falošné profily
Páchateľ môže použiť fotografie dieťaťa na vytvorenie falošného účtu.
Kyberšikana
Staré fotografie alebo videá sa môžu stať nástrojom zosmiešňovania medzi rovesníkmi.
Digitálne vydieranie
Obsah z minulosti môže byť použitý na nátlak alebo manipuláciu.
Zneužitie identity
Informácie zverejnené online môžu pomôcť páchateľovi vytvoriť presvedčivú falošnú identitu.
Raz zverejnený obsah sa môže veľmi rýchlo šíriť medzi rôznymi platformami a komunitami.
Deti a tínedžeri často vnímajú internet ako priestor okamžitej komunikácie, nie ako archív, ktorý si pamätá každý krok.
To, čo dnes vyzerá ako nevinný príspevok alebo vtipné video, môže o niekoľko rokov:
ovplyvniť reputáciu človeka
objaviť sa pri prijímacom konaní do školy
alebo byť použité na manipuláciu.
Preto je dôležité vysvetľovať deťom, že internet funguje inak než bežná komunikácia medzi priateľmi.
Ochrana digitálnej stopy neznamená úplne zakázať internet. Ide skôr o rozumné a vedomé používanie digitálnych technológií.
Niekoľko základných pravidiel môže výrazne znížiť riziko:
Premýšľajte pred zverejnením fotografie
Ak by fotografia mohla byť pre dieťa nepríjemná o pár rokov, je lepšie ju nezverejňovať.
Obmedzte verejné zdieľanie osobných informácií
Údaje o škole, adrese alebo dennom režime dieťaťa môžu byť zneužité.
Nastavte súkromie na sociálnych sieťach
Mnoho platforiem umožňuje obmedziť, kto môže vidieť príspevky.
Hovorte s deťmi o dôsledkoch zdieľania
Deti by mali vedieť, že obsah na internete môže zostať dostupný veľmi dlho.
Budujte dôveru
Ak sa dieťa stretne s problémom online, je dôležité, aby sa nebálo obrátiť na rodiča.
Digitálna bezpečnosť sa dnes stáva súčasťou základnej gramotnosti. Deti vyrastajú v prostredí, kde je internet prirodzenou súčasťou každodenného života.
Prevencia preto nespočíva len v technických nastaveniach alebo zákazoch. Kľúčové je budovať schopnosť:
rozpoznávať rizikové situácie
kriticky hodnotiť obsah na internete
chrániť vlastné súkromie.
Rodičia, školy aj odborné organizácie zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní bezpečného digitálneho prostredia pre deti.
Digitálny svet prináša veľa príležitostí, ale zároveň aj nové výzvy. Digitálna stopa, ktorú deti vytvárajú dnes, môže ovplyvniť ich život ešte o mnoho rokov.
Preto je dôležité myslieť na to, že internet nezabúda. Každý príspevok, fotografia alebo video môže zostať súčasťou digitálneho priestoru dlhšie, než si uvedomujeme.
Ak máte podozrenie, že obsah týkajúci sa dieťaťa bol zneužitý alebo sa šíri bez súhlasu, je dôležité konať čo najskôr — uchovať dôkazy, nahlásiť obsah platforme a vyhľadať odbornú pomoc.
Platforma Ochráň ma poskytuje poradenstvo a pomoc pri riešení prípadov nelegálneho alebo škodlivého obsahu na internete. Včasná reakcia môže výrazne pomôcť obmedziť ďalšie šírenie a ochrániť deti pred vážnejšími následkami.
Každý týždeň riešime prípady, ktoré sa začali úplne nevinne. Správa na Instagrame. Nový follower. Kompliment. Video hovor. A potom ticho.
A následne prvá veta, ktorá mení všetko:
„Ak mi nepošleš peniaze, pošlem tvoje fotky rodine.“
Digitálne vydieranie je dnes jednou z najrýchlejšie rastúcich foriem online kriminality. Netýka sa iba detí. Netýka sa iba tínedžerov. Týka sa podnikateľov, manažérov, rodičov aj seniorov.
Hanba sa stala nástrojom nátlaku.
Páchateľ si vyberá cieľ cielene alebo náhodne.
Scenár býva podobný:
falošný profil (často atraktívna osoba),
rýchle nadviazanie dôvery,
presun komunikácie na súkromnú platformu,
žiadosť o intímny obsah alebo „spontánny“ video hovor,
následne screenshoty a nahrávky,
hrozba zverejnenia.
Tomuto typu konania sa hovorí aj sextortion.
A v mnohých prípadoch je to organizovaná trestná činnosť zo zahraničia.
Digitálne vydieranie má dnes viac foriem:
zneužitie kompromitujúcich správ,
deepfake videá vytvorené umelou inteligenciou,
manipulované fotografie,
hrozba kontaktovania zamestnávateľa,
hrozba poškodenia reputácie.
Páchateľ nepotrebuje reálne materiály. Stačí mu presvedčivá lož a psychologický tlak.
Strach.
Hanba.
Pocit viny.
Mnohí si myslia: „Môžem si za to sám.“
Ako policajt viem povedať jednu dôležitú vec – zodpovednosť nesie páchateľ. Vždy.
Platba problém nerieši. Naopak. Potvrdzuje vydieračovi, že tlak funguje. A požiadavky sa stupňujú.
U tínedžerov často zohráva rolu:
túžba po prijatí,
zvedavosť,
nedostatok skúseností,
tlak rovesníkov.
Mladý človek reaguje emotívne. A práve to páchateľ potrebuje.
Prevencia musí začínať doma. Otvorený rozhovor je silnejší než zákaz.
Neplatiť.
Neodpovedať na ďalšie vyhrážky.
Urobiť screenshoty komunikácie.
Zablokovať účet.
Oznámiť vec polícii.
Čím skôr sa prípad rieši, tým väčšia je šanca minimalizovať škody.
V online priestore je meno kapitál.
Podnikateľ môže prísť o dôveru klientov.
Dieťa o psychickú pohodu.
Rodina o pocit bezpečia.
Digitálne vydieranie nie je „internetová hlúposť“. Je to reálna kriminalita s reálnymi následkami.
nastavte si súkromie na sociálnych sieťach,
neprijímajte neznáme profily,
nikdy neposielajte intímny obsah,
overujte identitu pri podozrivých požiadavkách,
hovorte o rizikách otvorene.
Technológie sa budú vyvíjať. Umelá inteligencia bude čoraz presvedčivejšia.
Ale základ zostáva rovnaký – kritické myslenie a komunikácia.
Digitálny svet nie je menej skutočný než ten fyzický.
Ako policajt viem, že prevencia nie je fráza. Je to najlacnejšia a najúčinnejšia forma ochrany.
A práve preto o tom musíme hovoriť.
Ako policajt, ktorý denne vidí dôsledky digitálnych kriminalít páchaných na ľuďoch, vrátane detí, som presvedčený o jednej veci: technológia dáva páchateľom nové nástroje, ale nenahrádza zodpovednosť nás všetkých — rodičov, učiteľov, správcov platforiem, aj štátnych orgánov. Vidím, ako sa jednoduchý impulz alebo falošná dôvera mení na reálnu tragédiu. Vidím aj to, že mnohým prípadom sa dalo predísť alebo ich aspoň zmierniť včasnou reakciou.
V posledných rokoch pribudli k známym hrozbám — šíreniu intímnych fotiek a sextortionu — nové fenomény: falošné účty, catfishing a najmä deepfake — syntetické videá a obrázky, ktoré dokážu napodobniť tvár či hlas človeka. Keď sa k tomu pridá anonymita internetu a obava obete priznať sa, vzniká smrteľná kombinácia.
Tento text píšem s úmyslom vysvetliť, čo vidíme my v praxi, ako polícia postupuje a čo má urobiť ten, kto sa ocitol v podobnej situácii. Nie som tu na to, aby som moralizoval. Som tu, aby som dal konkrétne návody — rýchle a použiteľné.
Sexting medzi rovesníkmi – tínedžeri si posielajú fotografie „pre seba“. Niekedy ide o dôveru v rámci vzťahu; inokedy o nátlak. Keď dôjde k zdieľaniu mimo vzťahu, rýchlo to prerastie do trestnej roviny.
Grooming a camming s dospelým páchateľom – páchateľ sa vydáva za rovesníka, získava dôveru, žiada fotografie, prípadne živé video a následne vydiera.
Falošné účty a catfishing – páchateľ vytvorí falošnú identitu, získa prístup k dôverným materiálom alebo vyprovokuje ich vznik.
Deepfake a syntetika – technológie umelej inteligencie vytvoria video/obrázok, ktorý zobrazuje osobu v intímnej situácii, hoci nikdy nič také nevzniklo.
Šírenie a repostovanie – raz zverejnené, materiály sa rýchlo množia naprieč platformami, často na serveroch mimo právomoci slovenskej jurisdikcie.
Každý z týchto scenárov má svoje špecifiká z hľadiska vyšetrovania i z hľadiska psychologickej pomoci.
Keď dostaneme hlásenie o šírení intímnych materiálov alebo o vydieraní, postupujeme podľa pár základných krokov:
Preskúmanie a zaistenie dôkazov — v prvom rade si zabezpečíme dostupné dôkazy: screenshoty, odkazy, dátumy a časy zverejnenia, ID používateľov. Preto je dôležité, aby obeť alebo oznamovateľ sám nič nevymazal a nezmenil.
Identifikácia pôvodu — ak je materiál nahraný na lokálny server, snažíme sa získať IP adresy, kontaktné údaje poskytovateľa hostingu a ďalšie technické stopy. V prípade zahraničných serverov komunikujeme s medzinárodnými partnermi.
Spolupráca s platformami — kontaktujeme administrátorov daných platforiem s požiadavkou na okamžité odstránenie obsahu a poskytnutie informácií.
Kriminalistické vyšetrovanie — ak ide o vydieranie, znásilnenie diela zobrazujúceho dieťa alebo iné trestné činy, prechádzame do štádia trestného stíhania — zber občianskych svedectiev, výsluchy, forenzné analýzy.
Medzinárodná pomoc — pri hostovaní obsahu mimo EÚ aktyvnujeme spoluprácu cez Europol, Interpol a bilaterálne kanály.
Ochrana obete — odporúčame psychologickú pomoc a spolupracujeme s odbornými centrami, aby obeť neostala sama.
Chcem zdôrazniť: polícia vás nevypočúva preto, aby vás súdila. Vypočujeme, poradíme postup a zaistíme kroky, ktoré zmapujú pôvod materiálu a zvýšia šancu úspešného postihu páchateľa.
Deepfake je zvlášť nebezpečný, pretože tu nemuselo dôjsť k nijakej reálnej komunikácii či fyzickému vzniku fotografie. Moderné modely dokážu nasadiť tvár osoby do cudzieho videa s vysokou mierou presvedčivosti. To vytvára tri hlavné problémy:
Právna kvalifikácia — v prípade deepfake, ktorý vykresľuje intímne scény, ide o zásah do dôstojnosti a môže ísť o šírenie hanlivých materiálov; ak je obeťou dieťa, trestná kvalifikácia je priam jasná.
Forenzná identifikácia — rozlíšiť, či materiál je syntetický alebo autentický, vyžaduje odborné technické posudky. Polícia spolupracuje s forenznými laboratóriami, ktoré analyzujú artefakty kompresie, metadáta a stopy generovania.
Narušenie reputácie — deepfake môže slúžiť na vydieranie alebo aj na politické či komerčné útoky. Obete často prežívajú extrémny stres, aj keď sú nevinné.
Ak máte dôvod veriť, že niekto vytvoril alebo šíri deepfake s vašou tvárou, je nutné čo najskôr kontaktovať políciu — čím skôr získame originálne odkazy a metadáta, tým menšia je šanca, že materiál nadobudne „vlastný život“.
Falošné profily sú jednoduché na vytvorenie a ťažké na rozpoznanie. Niekoľko praktických pravidiel na preverenie:
skontrolujte aktívnosť účtu — dvoj- alebo trojmesačné konto s množstvom „priateľov“, ale bez skutočných interakcií, môže byť falošné,
overte fotografiu pomocou spätného vyhľadávania obrázkov (Reverse Image Search),
ak je komunikácia príliš rýchla v „prehlbovaní dôvery“ (silné pochvaly, príliš osobné otázky skoro na začiatku), buďte obozretní,
nikdy neposielajte intímne materiály osobe, ktorú ste neskontrolovali.
Ak máte dôkaz o falošnom konte, nahláste ho správcovi platformy a polícii. Uchovajte komunikáciu, ID účtu, odkazy. Polícia môže požiadať o súčinnosť prevádzkovateľa služby, ktorý má technické záznamy.
Zachovajte pokoj — rozumieť, že panika môže viesť k unáhleným krokom, ktoré zhoršia situáciu.
Neodstraňujte dôkazy — uložte screenshoty, URL, dátumy, časy, užívateľské mená.
Nahláste obsah na platforme — použite oficiálne reporty (Meta/TikTok/YouTube atď.), vyžiadajte si potvrdenie hlásenia.
Kontaktujte políciu — podajte trestné oznámenie alebo aspoň konzultáciu; my vieme, aké kroky podniknúť technicky.
Zapojte odborníkov — psychológ, linky pomoci, organizácie (napr. Ochráň ma), ktoré pomáhajú s kontaktnou komunikáciou a poradenstvom.
Neplaťte výkupné — platba neskôr často vedie len k ďalším požiadavkám; polícia môže mať možnosti stíhania, ktoré platbu nahradia efektívnejšími legálnymi krokmi.
Pripravte sa na dlhší proces — niekedy trvá identifikácia páchateľa dlhšie; proces je však spustiteľný a výsledky prichádzajú.
Správcovia platforiem majú významnú zodpovednosť: rýchle odstránenie obsahu, spolupráca pri poskytnutí logov a používateľských údajov, prevencia šírenia. Bez ochoty technických firiem spolupracovať by sme boli výrazne slabší.
Platforma Ochráň ma zohráva cennú rolu — pomáha zhromažďovať podnety, poskytuje odborné poradenstvo obetiam a funguje ako most medzi občanom a štátnymi orgánmi. V prípadoch, kde je nutná rýchla reakcia (napríklad keď sa materiál šíri naprieč viacerými platformami), je kooperácia kľúčová.
Vzdelávajte sa: digitálna gramotnosť nie je len nastavenie súkromia, je to zručnosť rozoznať kontext a manipuláciu.
Hovorte s deťmi otvorene: bez výčitiek. Dôvera je naša najlepšia prevencia.
Nepodceňujte varovné signály: tajné účty, náhly stres, zmena správania — zistite príčinu skôr, než bude neskoro.
Nastavte technické bariéry: dvojfaktorové overenie, stretnutia len za prítomnosti dospelého, obmedzené zdieľanie súkromia.
Spolupracujte: ak máte podozrenie, nahláste to platforiem, ochranárskym organizáciám a polícii.
Technológia progresuje rýchlo. To, čo bolo pred pár rokmi sci-fi — syntetické videá za pár minút — je dnes realitou. Ale rovnako rýchlo sa dokážeme učiť a prispôsobovať. Ako policajt verím, že kombinácia rýchlej polície reakcie, spolupráce platforiem a občianskej ostražitosti dokáže znížiť riziká, ktoré technológia prináša.
Ak ste obeťou alebo máte podozrenie, že niekto z vášho okolia je v ohrození — neváhajte. Uchovajte dôkazy, kontaktujte políciu a zapojte odborníkov. Nie ste na to sami. Každé hlásenie je krokom k tomu, aby sme zodpovednosť premenili na konanie — a ochranu urobili reálnou.
Ak potrebujete okamžitú pomoc alebo si nie ste istí, ako postupovať, kontaktujte Ochráň ma — spoločne dokážeme veci riešiť rýchlejšie a s väčšou šancou úspechu.
Keď som pred rokmi začal riešiť prípady online kriminality páchané na deťoch, uvedomil som si jednu vec: deti sú na internete nielen zvedavé a hravé, ale aj neuveriteľne dôverčivé. A práve táto kombinácia z nich robí ideálny cieľ pre manipulátorov.
Dnes už vieme, že riziko neprichádza len zo sveta „temného internetu“, ale priamo zo známych platforiem, ktoré deti používajú denne – od hier cez chaty až po sociálne siete. Útočníci sa skrývajú za falošné profily, vydávajú sa za kamarátov alebo rovesníkov a postupne si získavajú dôveru. Tento proces sa nazýva grooming. A jeho cieľ je jasný – pripraviť dieťa na zneužitie.
Deti majú prirodzenú túžbu po priateľstve, uznaní a pozornosti. V online prostredí však nevedia odhadnúť riziko tak ako dospelí. Čo pre rodiča vyzerá ako podozrivé správanie, pre dieťa môže byť lichôtka alebo znak záujmu.
Príklad: ak niekto desaťročnému dieťaťu napíše „si výnimočný, rozumiem ti lepšie než tvoji rodičia“, pre nás dospelých to znie manipulatívne. Pre dieťa je to však často prvý pocit, že ho niekto naozaj chápe.
Ďalším faktorom je, že deti vyrastajú v online svete, kde sú hranice medzi realitou a virtuálnym priestorom rozmazané. Keď niekto hrá rovnakú hru alebo sleduje rovnakého influencera, rýchlo sa stáva „priateľom“, hoci v skutočnosti ide o cudzieho človeka.
Manipulácia je postupná a premyslená. Útočníci využívajú psychológiu detí a skúšajú rôzne techniky:
Spoločné záujmy – predstierajú, že majú radi rovnakú hudbu, hru či seriál.
Lichôtky a pozornosť – chvália dieťa, dávajú mu pocit výnimočnosti.
Tajomstvo – vytvárajú „spoločný svet“, do ktorého rodičia nemajú prístup.
Postupné posúvanie hraníc – začínajú nevinnými otázkami a končia požiadavkami na fotografie či stretnutia.
Vydieranie – ak už majú citlivý materiál, používajú ho na nátlak („ak to niekomu povieš, zverejním tvoje fotky“).
Celý proces môže trvať týždne alebo mesiace. Manipulátor vie byť trpezlivý, pretože jeho cieľ je jasný.
Rodičia by si mali všímať určité zmeny, ktoré môžu signalizovať, že dieťa komunikuje s niekým podozrivým:
tajné používanie mobilu alebo počítača,
neochota ukázať, s kým si píše,
nové výrazy, ktoré dovtedy nepoužívalo,
nezvyčajné nálady – od eufórie po nervozitu,
zmeny v spánkovom režime alebo prospechu,
nevysvetliteľné požiadavky (napr. aby malo súkromie pri videohovore).
Tieto znaky samy osebe nemusia znamenať grooming, no v kombinácii sú dôvodom na rozhovor.
Najdôležitejšia je prevencia. Deti by mali rozumieť, že:
nie každý je tým, za koho sa vydáva,
nemusia odpovedať na každú správu,
majú právo povedať nie a zablokovať človeka, ktorý im je nepríjemný,
nemajú zdieľať osobné údaje, fotografie či videá s cudzími.
Dôležité je hovoriť s nimi bez strachu a moralizovania. Ak dieťa cíti, že rodič len hľadá dôvod na trest, pravdu si nechá pre seba.
Jedna matka sa obrátila na našu platformu po tom, čo zistila, že jej 11-ročná dcéra si písala s „trinásťročným chlapcom“. Konverzácie začali o hudbe a hrách, postupne prešli na osobnejšie témy. Po pár týždňoch prišli požiadavky na fotografie v spodnom prádle. Dievča váhalo, no keď odmietlo, začali prichádzať vyhrážky.
Našťastie sa matka o celej situácii dozvedela včas. Útočník bol identifikovaný a riešený políciou. Tento príbeh ukazuje, že hoci sa deti často javia ako sebavedomé, v skutočnosti nevedia odolať premyslenému tlaku manipulatora.
Rodičia nemôžu stáť pri deťoch 24 hodín denne. Môžu však:
budovať vzťah dôvery,
zaujímať sa o ich online aktivity,
učiť ich základom digitálnej gramotnosti,
ukazovať vlastným príkladom, ako zodpovedne používať internet.
Dôležité je aj to, aby rodič vedel, kam sa obrátiť o pomoc. A práve tu vstupuje do hry Ochráň ma.
Naša platforma umožňuje jednoduché a bezpečné nahlásenie prípadov podozrivej komunikácie. Spolupracujeme s odborníkmi a políciou, vďaka čomu dokážeme konať rýchlo. Zároveň poskytujeme rodičom rady, ako hovoriť s deťmi o rizikách a ako reagovať, ak už k manipulácii dôjde.
Často zdôrazňujem: nahlásenie nie je „priznanie zlyhania“. Je to akt zodpovednosti, ktorý môže zachrániť iné deti pred podobnou skúsenosťou.
„Neznámy kamarát online“ je fenomén, ktorý sa týka tisícok detí. A hoci je internet plný príležitostí, nesmieme zabúdať, že je zároveň priestorom, kde pôsobia ľudia s nekalými úmyslami.
Našou úlohou ako rodičov, pedagógov a celej spoločnosti je naučiť deti rozpoznávať riziká, hovoriť o nich a nebáť sa požiadať o pomoc. Pretože kým pre manipulátora je dieťa len ďalšou obeťou, pre nás je to celý svet.
A svet si zaslúži ochranu.
Keď sa ma rodičia pýtajú, aká je najúčinnejšia prevencia pred rizikami internetu, moja odpoveď je vždy rovnaká: otvorená komunikácia. Žiadna aplikácia, žiadne rodičovské zámky a žiadne filtre nikdy nenahradia rozhovor medzi rodičom a dieťaťom. Technológie môžu byť pomocníkom, ale kľúčom je vzťah dôvery.
Internet je pre deti prirodzeným prostredím – miestom, kde sa učia, hrajú aj tvoria. No rovnako ako pri reálnych uliciach, aj tu existujú nebezpečné zákutia. Úlohou rodiča nie je vystrašiť, zakazovať či kontrolovať každý krok, ale pripraviť dieťa na to, aby sa vedelo samo rozhodnúť správne.
Mnohí rodičia priznávajú, že sa v online svete necítia istí. Boja sa, že deti vedia o aplikáciách a sociálnych sieťach viac než oni sami. Preto radšej tému odkladajú. Niekedy sa spoliehajú na školu, inokedy na to, že „veď nejako to zvládnu“.
Pravda je však taká, že deti nepotrebujú rodiča-experta na technológie. Potrebujú rodiča, ktorý ich vypočuje, zaujíma sa a nezľahčuje ich problémy. Keď dieťa povie, že mu niekto píše čudné správy, nepotrebuje prednášku o nastaveniach súkromia, ale pocit, že má vedľa seba oporu.
Začnite včas – o internete sa treba rozprávať ešte predtým, než dieťa dostane prvý mobil. Tak ako ho učíme prechádzať cez cestu, musíme ho pripraviť aj na digitálne riziká.
Primeranosť veku – sedemročnému dieťaťu vysvetlíme základy jednoduchým jazykom („na internete nie každý hovorí pravdu“), tínedžerovi môžeme otvoriť aj citlivé témy ako sexting či manipulácia.
Nestrašte – cieľom nie je vyvolať paniku, ale poskytnúť nástroje. Dieťa by malo cítiť, že internet je užitočný, len treba byť opatrný.
Pýtajte sa – namiesto prednášok sa zaujímajte o to, čo dieťa robí online, koho sleduje a čo ho baví. Otázky otvárajú priestor na dôveru.
Buďte vzorom – ak rodič trávi večery bez prestávky na mobile, len ťažko presvedčí dieťa o dôležitosti zdravých hraníc.
Dieťa by malo vedieť, že osobné údaje, adresa, heslá či intimné fotografie sú niečo, čo sa online nezdieľa. Uvedomenie si hodnoty súkromia je prvým krokom k bezpečnému správaniu.
Nie všetko, čo vidíme na internete, je pravda. Od influencerov cez reklamy až po správy – deti musia rozumieť, že internet je plný manipulácií. Tu platí pravidlo: ak niečo vyzerá príliš dobre, aby to bola pravda, pravdepodobne to pravda nie je.
Rozprávajme sa s deťmi o tom, čo robiť, keď sa stanú terčom posmechu alebo obťažovania online. Musia vedieť, že vina nikdy nie je na ich strane a že majú právo požiadať o pomoc.
Internet je lákavý, no rovnako dôležité je vedieť vypnúť. Stanovenie hraníc – napríklad nepoužívanie mobilu počas jedla či pred spaním – pomáha deťom udržiavať rovnováhu medzi online a offline svetom.
Pamätám si na rozhovor s otcom, ktorý zistil, že jeho desaťročný syn hrával online hru s neznámymi dospelými. Jeho prvou reakciou bolo hnev a okamžité zakázanie prístupu k internetu. Výsledok? Chlapec začal tajne používať mobil spolužiaka. Konflikt sa vyriešil až vtedy, keď si s ním otec sadol a pokojne vysvetlil, prečo je nebezpečné rozprávať sa s cudzími. Synovi navrhol, že mu pomôže nájsť bezpečnú hru, kde môže hrať s kamarátmi zo školy.
Tento príbeh ukazuje, že zákaz nefunguje. Funguje vysvetľovanie, hľadanie alternatív a partnerský prístup.
Dieťa sa vždy ocitne v situácii, ktorú samo nezvládne – či už pôjde o nevhodnú správu, falošný profil alebo pozvanie na stretnutie od cudzinca. Rozhodujúce je, či v tej chvíli príde za rodičom alebo zostane ticho. A to závisí od dôvery.
Ak dieťa vie, že rodič nebude kričať, trestať ani zľahčovať, podelí sa. Ak má však skúsenosť, že pri problémoch nasleduje zákaz mobilu, pravdepodobne zostane ticho.
Práve tu má význam aj naša platforma. Ochráň ma ponúka rodičom a deťom možnosť diskrétne a rýchlo nahlásiť obsah, ktorý považujú za nebezpečný. Zároveň poskytujeme rady, ako s deťmi o internete hovoriť a ako rozpoznať prvé signály problémov.
Naším cieľom nie je nahradiť rodičov, ale podporiť ich. Dávať im nástroje, ktoré im umožnia byť pre deti tým, čím majú byť – sprievodcom a oporou v digitálnom svete.
Rozhovor o internete by mal byť prirodzenou súčasťou výchovy, nie výnimočnou témou po probléme. Deti nepotrebujú rodičov, ktorí poznajú každý nový trend na TikToku. Potrebujú rodičov, ktorí s nimi trávia čas, počúvajú ich a ukazujú im, že ich bezpečie je prvoradé.
Internet tu bude vždy – s jeho prínosmi aj nástrahami. To, či sa z neho stane pomocník alebo hrozba, však závisí od toho, ako o ňom budeme s deťmi hovoriť. A verím, že práve otvorená komunikácia dokáže byť tým najlepším antivírusom, aký im môžeme dať.
Kyberšikana.
Slovo, ktoré sa pred pätnástimi rokmi takmer vôbec nepoužívalo, no dnes ho poznajú už aj deti na základnej škole. Nie preto, že by mali väčšiu slovnú zásobu, ale preto, že sa s týmto javom stretávajú čoraz častejšie – priamo alebo nepriamo. A hoci ide o formu šikany,
ktorá sa odohráva vo virtuálnom svete, jej následky sú bolestivo reálne.
Ako niekto, kto roky pracuje s obetami kriminality a zároveň sa venuje ochrane detí v online priestore, viem, že kyberšikana nepozná hranice. Nezáleží na veku, pohlaví ani sociálnom statuse. Týka sa detí, tínedžerov, dospelých a dokonca aj seniorov.
A to, čo je na nej najnebezpečnejšie, je práve jej neviditeľnosť. Učitelia ju často nezachytia, rodičia ju nevidia a samotná obeť ju skrýva – zo strachu, hanby alebo pocitu,
že by jej aj tak nikto nepomohol.
Prečo je kyberšikana taká zákerná?
Na rozdiel od klasickej šikany sa kyberšikana neodohráva iba v škole či na ihrisku.
Internet je vždy zapnutý a dostupný vo vrecku každého dieťaťa. To znamená, že útočník
má prístup k svojej obeti 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Únik prakticky neexistuje – dieťa môže odísť zo školy, no urážlivé správy, posmešné fotografie alebo anonymné profily ho budú prenasledovať aj doma, v bezpečí vlastnej izby.
Ďalším faktorom je anonymita. Útočníci často veria, že keď vystupujú pod falošným menom alebo z anonymného účtu, nikto ich nikdy neodhalí. To im dáva pocit neobmedzenej moci
a odvahy povedať či urobiť veci, ktoré by naživo nikdy neurobili. A žiaľ, technológie
im to výrazne uľahčujú.
Znaky, ktoré by sme si mali všímať
Rodičia, pedagógovia či rovesníci si môžu všimnúť viacero varovných signálov.
Nejde o jednoznačné dôkazy, ale ak sa objavujú opakovane alebo vo väčšej kombinácii,
mali by nás znepokojiť:
Tieto znaky si rodičia často vysvetľujú ako „bežné pubertálne prejavy“. A naozaj, nie vždy ide o kyberšikanu. No ak ich ignorujeme, môžeme prehliadnuť situáciu, ktorá má na psychiku dieťaťa devastujúce následky.
Formy kyberšikany
Kyberšikana sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Najčastejšie ide o:
Ako sa proti nej brániť?
Prvým krokom je otvorená komunikácia. Deti musia vedieť, že sa môžu svojim rodičom či učiteľom zdôveriť bez strachu z trestu alebo bagatelizovania. „Nerieš to“ alebo „to nič nie je“ sú najhoršie možné reakcie. Obeť sa vtedy stiahne ešte viac.
Ďalším krokom je digitálna gramotnosť – deti by mali vedieť, ako nastaviť súkromie
na sociálnych sieťach, ako blokovať útočníkov a ako ukladať dôkazy. Práve screenshoty
či uložené správy môžu byť kľúčové pri riešení prípadu.
Rodičia a učitelia by mali zároveň poznať možnosti nahlasovania. Sociálne siete ako Instagram, TikTok či Facebook síce majú vlastné mechanizmy, no tie často nepostačujú. Tu prichádzajú na rad špecializované platformy, akou je aj Ochráň ma – projekt, ktorý spája občiansku spoločnosť, expertov a autority s cieľom rýchlejšie odstraňovať škodlivý obsah a chrániť obete.
Reálna skúsenosť
Pamätám si na prípad, keď sa na nás obrátila matka trinásťročného dievčaťa. Jej dcéra sa stala terčom spolužiakov, ktorí vytvorili falošný profil s jej menom a nahrávali tam posmešné príspevky. Dievča prestalo chodiť do školy a rodičia si mysleli, že ide o „bežný vzdor“.
Až keď prišlo k pokusu o sebapoškodzovanie, zistili skutočný dôvod.
Práve vtedy pochopili, že virtuálne útoky majú reálne následky. Tento prípad sa napokon podarilo vyriešiť – účet bol odstránený, útočníci riešení školou aj políciou. No otázka,
ktorú si kladiem vždy, keď takéto prípady vidím, je: muselo to zájsť až tak ďaleko?
Úloha rodičov a školy
Kyberšikane sa nedá predísť stopercentne, no môžeme výrazne znížiť jej riziko.
Základom je vzťah dôvery. Ak má dieťa pocit, že ho rodičia či učitelia vypočujú, prídu za nimi skôr, než situácia prerastie do extrémov.
Školy by mali venovať väčšiu pozornosť nielen preventívnym prednáškam,
ale aj praktickým tréningom digitálnych zručností. Nestačí deťom povedať,
že kyberšikana existuje. Musia si vyskúšať, ako sa brániť, ako blokovať útočníka či kde hľadať pomoc.
Ako môže pomôcť Ochráň ma
Naša platforma ponúka priestor, kde môže každý anonymne nahlásiť prípad kyberšikany.
Či už ide o rodiča, učiteľa alebo samotnú obeť. Nahlásenia spracúvame v spolupráci
s odborníkmi, technickými partnermi a políciou. Vieme tak rýchlo identifikovať škodlivý obsah a zabezpečiť jeho odstránenie.
Často sa stretávam s otázkou: „Naozaj má zmysel hlásiť? Veď internet je obrovský
a nič nezmením.“ Odpoveď je jednoznačná – áno, má to zmysel. Každé odstránené video, každý zablokovaný účet znamená menej utrpenia pre konkrétne dieťa.
Záver
Kyberšikana je moderný problém, no jej podstata je stará ako ľudstvo samo – ide o zneužívanie moci, túžbu po dominancii a ubližovanie slabším. Rozdiel je len v tom, že dnes sa to deje
za obrazovkou, kde chýba priama spätná väzba.
Ak chceme, aby bol internet bezpečným miestom, musíme konať všetci. Rodičia, učitelia, technické firmy aj bežní používatelia. Nikto z nás si nemôže dovoliť zatvárať oči.
A pokiaľ budeme spolupracovať, existuje nádej, že kyberšikana nebude strašiakom
každej rodiny, ale problémom, s ktorým si spoločnosť dokáže poradiť.
Pretože v konečnom dôsledku ide o naše deti. A tie si zaslúžia vyrastať v prostredí, kde sa budú cítiť bezpečne – či už na školskom dvore, alebo v digitálnom svete.
Keď sme pred rokmi zakladali Ochráň ma, mali sme jasný cieľ – chrániť deti aj dospelých pred hrozbami, ktoré internet prináša. Už vtedy sme videli, že digitálny svet je nielen priestorom slobody, ale aj miestom, kde sa ľahko stráca hranica medzi tým, čo je dovolené a čo je trestné. A čo je ešte horšie – aj medzi tým, čo je len „obsah“ a čo je v skutočnosti trauma, ktorá ničí životy.
Dennodenne sa stretávame s otázkou, ktorú si kladie takmer každý rodič či učiteľ: „Čo mám robiť, ak moje dieťa narazí na niečo hrozné na internete?“ Odpoveď bývala dlhé roky nejednoznačná. Ľudia váhali, či kontaktovať políciu, či napísať administrátorom sociálnej siete, alebo či radšej jednoducho zavrieť prehliadač a tváriť sa, že problém neexistuje.
Realita je však opačná. Každý zatvorený prehliadač znamená, že ten obsah zostáva online. Každý moment váhania znamená, že ďalšie dieťa môže natrafiť na rovnaký materiál. A každé mlčanie znamená, že páchateľ má viac času pokračovať v tom, čo robí.
Rozsah problému: čísla, ktoré nemožno ignorovať
Podľa dát Europolu sa v Európe každý rok odhalia milióny kusov nelegálneho obsahu. Len v oblasti detskej sexuálnej zneužívajúcej produkcie (CSAM) sa v roku 2023 v rámci siete INHOPE, do ktorej patrí 46 hlásiacich liniek z celého sveta, spracovalo viac ako 2 milióny podnetov. To sú obrázky a videá, ktoré nikdy nemali vzniknúť – a ktoré sa napriek tomu šíria na internete.
Ešte alarmujúcejší je trend tzv. „self-generated content“. Podľa štúdií už takmer tretina odhalených materiálov CSAM pochádza od samotných detí, ktoré ich vytvorili pod nátlakom, manipuláciou alebo v naivnej viere, že ich „súkromné“ fotky nikdy neopustia chatovaciu aplikáciu. V Ochráň ma sme riešili viacero prípadov, kde tínedžer poslal fotografiu zo žartu alebo pod psychickým tlakom a o pár dní sa ocitol v situácii, že bol vydieraný.
A to sú len prípady, o ktorých vieme. Medzinárodné organizácie odhadujú, že na internete koluje desiatky miliónov súborov nelegálneho obsahu, pričom nové pribúdajú každú hodinu.
Príbehy z praxe: keď jeden klik zmení život
Ako bývalý vyšetrovateľ a človek, ktorý sa roky venuje online bezpečnosti, viem, že za každým číslom je príbeh. Pamätám si na prípad 13-ročného dievčaťa, ktoré náhodne natrafilo na video z tzv. „gore“ stránky – stránky špecializujúcej sa na extrémne násilie. Jej rodičia nás kontaktovali po tom, čo dcéra prestala spávať, odmietala chodiť do školy a nechcela sa dotknúť mobilu. Jeden klik spôsobil traumu, ktorá si vyžiadala odbornú pomoc psychológa.
Ale nejde len o deti. V Ochráň ma riešime aj prípady, kde dospelí čelia manipulatívnym videám, ktoré majú slúžiť na radikalizáciu. Nedávno sme odhaľovali sériu videí, ktoré sa šírili v uzavretých skupinách na sociálnych sieťach. Ich cieľom nebolo šokovať, ale systematicky vytvárať nenávisť a normalizovať násilie. Aj toto je nelegálny obsah – a jeho dosah je spoločensky rovnako nebezpečný.
Prečo Slovensko potrebovalo oficiálnu platformu
Dlhé roky tu chýbalo jednoznačné riešenie. Obyčajný občan nemal jasnú možnosť, kam sa obrátiť. Ak aj kontaktoval políciu, často mal pocit, že jeho podnet zostal „stratený“ v systéme. Ak písal prevádzkovateľovi platformy, odpoveď bola neosobná alebo vôbec neprišla. Výsledkom bolo, že ľudia stratili dôveru v to, že má zmysel niečo nahlasovať.
Preto vznikla prvá oficiálna slovenská platforma na nahlasovanie nelegálneho obsahu, ktorú dnes prevádzkuje Ochráň ma v spolupráci so štátom a medzinárodnými partnermi.
Ako platforma funguje
Nahlásenie je jednoduché. Používateľ uvedie link alebo krátky opis obsahu, o zvyšok sa postarajú odborníci. Nie je potrebné poznať paragrafy či presné definície. Stačí mať pocit, že obsah je nelegálny alebo nebezpečný.
Každý podnet posudzujeme podľa slovenského práva a v prípade potreby okamžite kontaktujeme orgány činné v trestnom konaní. Ak ide o materiály, ktoré sú hostované v zahraničí, zapájame sa do siete INHOPE a dokážeme zabezpečiť odstránenie obsahu v priebehu hodín.
Zásadnou súčasťou je ochrana nahlasovateľa. Každý môže zostať anonymný. Nikto nemusí mať obavu, že sa dostane do problémov len preto, že chcel upozorniť na niečo, čo nemalo existovať.
Spolupráca štátu a neziskového sektora
Žiadna takáto platforma by nefungovala bez spolupráce. Štát poskytuje legislatívny rámec, políciu a vyšetrovacie mechanizmy. Ochráň ma prináša prax, flexibilitu a medzinárodné prepojenia. A to je kľúčové, pretože internet nepozná hranice. Materiál nahraný v jednej krajine môže mať obeť tisíce kilometrov ďaleko.
V praxi sa nám už podarilo viackrát ukázať, že systém funguje. V roku 2024 sme napríklad riešili prípad šírenia detských zneužívajúcich materiálov na zahraničnom serveri. Vďaka rýchlemu hláseniu a medzinárodnej spolupráci bol obsah odstránený do 12 hodín a podozrivý identifikovaný políciou.
Ochrana detí aj dospelých
Deti sú najzraniteľnejšie. Často nevedia rozlíšiť, čo je len šokujúci obsah a čo už je trestný čin. Navyše, tlak rovesníkov a manipulácie zo strany páchateľov vedú k tomu, že deti samy vytvárajú obsah, ktorý sa neskôr stane nástrojom vydierania.
Ale netýka sa to len detí. Dospelí sú ohrození inak – manipuláciou, propagandou, extrémizmom. To, čo sa môže zdať ako „len jedno video“, môže byť súčasťou systematickej snahy radikalizovať a rozdeliť spoločnosť.
Čo môže urobiť každý z nás
V Ochráň ma často hovoríme, že internet nikdy nebude bez rizík. Ale rozdiel je v tom, či budeme pasívnymi divákmi, alebo aktívnymi ochrancami. Ak natrafíme na nelegálny obsah a nič neurobíme, stávame sa súčasťou problému. Ak ho nahlásime, chránime tým nielen seba, ale aj ďalšie deti a rodiny.
Záver
Vznik oficiálnej platformy na nahlasovanie nelegálneho obsahu je pre Slovensko zásadný krok vpred. Je to dôkaz, že sa vieme postaviť moderným hrozbám čelom, a že sme ochotní spojiť sily štátu, neziskového sektora a občanov.
Nie je to o cenzúre. Je to o ochrane. Ochrane detí, ktoré si zaslúžia internet bez traumy. Ochrane rodín, ktoré nechcú zažiť šok z jedného kliknutia. A ochrane spoločnosti, ktorá sa nesmie zmieriť s tým, že násilie a zneužívanie sa stane „normálnym obsahom“. Ako Ochráň ma veríme, že každý podnet má zmysel. Každé jedno nahlásenie je krokom k bezpečnejšiemu internetu. A ak dokážeme odstrániť čo i len jediný materiál, ktorý ubližuje dieťaťu, potom naša práca stojí za to.
Smutnou skutočnosťou je, že Slovensko je doslova rajom pre šírenie detskej pornografie na internete. Podľa JUDr. Romana Abraháma je dôvodom aj to, že štát zatiaľ nevyvinul dostatok aktivity, aby online svet ochránil. Aj preto založil projekt Ochráň ma, ktorý sa to snaží zmeniť.
Viac o tejto téme, o možnostiach prevencie aj o konkrétnych šokujúcich prípadoch porozprával vo video rozhovore pre Plus 7 dní.
Zakladateľ projektu Ochráň ma JUDr. Roman Abrahám roky pracoval v radoch Polície Slovenskej republiky. Špecializoval sa na vyšetrovanie trestných činov detskej pornografie, zneužívania detí online formou a neskôr na počítačovú kriminalitu O svojich skúsenostiach so sexuálnymi predátormi porozprával v rozhovore s magazínom Refresher.
„Je to psychicky aj fyzicky veľmi náročné. Prichádzate do priameho kontaktu s detskou pornografiou, musíte ju pozerať a detailne ju spísať do uznesení. Stretávate sa s hroznými detskými osudmi,“ povedal Roman Abrahám pre Refresher.
